Ako sa stať velmajstrom.

Šach na školách, súťaže, tréning, ...

Re: Ako sa stať velmajstrom.

Odoslaťod Chovanec St Apr 27, 2011 7:49 pm

Stratégia učenia / stratégia tréningu /

1. Učenie do hĺbky
2. Zásada primeranosti
3. Zameranie na pozitíva.
4. Stav vysokých kladných emócií


Pozrime sa bližšie na prvý bod : Učenie do hĺbky.

Veľmajster Igor Smirnov mi 21.8.2010 na túto tému napísal toto :

Sú dve úrovne vedomostí
1. Keď niečo poznám len tak, že mám o tom vedomosť.
2. Keď sa určitá vedomosť stane súčasťou našej osobnosti. Keď ju používame automaticky. Keď je integrovaná do nášho procesu myslenia. V tomto prípade nemusíme túto vedomosť pravidelne opakovať, pretože ju už nikdy nezabudneme.
Len druhý typ vedomosti prináša praktické výsledky!


Ja by som prvý typ nazval vedomosť a druhý typ zručnosť. Teda nestačí vedieť, musíme si vypestovať dokonalú zručnosť. Nie je dôležité, čo viete, ale čo robíte. Dokonalú zručnosť si vypestujeme pravidelným opakovaním. Napríklad medzi základné zručnosti každého hráča v šachu patrí jednoduché napadnutie.

Príklad :

Napadni pešiaka
Obrázok
Biely na ťahu

Riešenie : Sb8

Hráčovi je treba vysvetliť, že má splniť úlohu podľa zadania. A správne riešenie je také, kde hráč vytvára skutočnú, reálnu hrozbu. Nemusí to byť ale najlepší ťah v danej pozícii.

Každý tréner ukáže začínajúcemu hráčovi ako napadnúť súperovho pešiaka alebo figúru. Dá mu vyriešiť pár príkladov a keď vidí, že to hráč zvládol ide sa ďalej. Ale vznikla u hráča dokonalá zručnosť? Mala čas vzniknúť vedomosť, ktorú hráč používa automaticky ako o tom píše Igor Smirnov? Koľko pozícií na túto tému hráč riešil? A ukázali sme mu skutočne všetky možnosti?

Ako príklad ako by to mohlo vyzerať si každý môže stiahnuť súbor JednoducheNapadnutie.pgn kliknutím na linku

http://www.ulozto.sk/8789316/jednoduchenapadnutie-pgn

Príklady sú prevzaté z knihy: Michail Chanukov „Napadenie i zaščita“

A takýchto príkladov by mal mladý šachista vyriešiť stovky / alebo tisíce /, aby si vypestoval dokonalú zručnosť na jednoduché napadnutie. Aby takéto prípady videl okamžite a automaticky. Príklady nie sú zamerané na hľadanie najlepšieho ťahu. Sú zamerané na vypestovanie dokonalej zručnosti na jednoduché napadnutie. A až keď toto hráč zvláda rýchlo a bezchybne, ide sa ďalej...
Chovanec
 
Príspevky: 24
Založený: Št Okt 29, 2009 9:13 am

Re: Ako sa stať velmajstrom.

Odoslaťod Tomas Chabada Po Máj 02, 2011 10:33 pm

Váše články ma podnietili k hrabaniu sa na nete
(GM's secrets by Igor Smirnov)

Schéma myslenia podľa GM Igora Smirnova.

Princíp hlavný: aktivita figúrok.
Princíp najmenej aktívnej figúrky.
Princíp maximálnej aktivity.
Princíp udržiavania tlaku.
Princíp centra.
Princíp útoku.

Otvorenie:
1. vyvíjaj figúrky
2. urob rošádu
3. spoj veže (urob ťah dámou)

Stredná hra(plán):
1. potrebujeme nájsť objekt útoku
2. potrebujeme nájsť spôsob ako zaútočíme na tento objekt s našimi figúrkami.

Koncovka:
1. podporujte svojich voľných pešiakov,aby ste ich premenili na dámu.
2. napádajte súperových slabých pešiakov.
Obrázok používateľa
Tomas Chabada
 
Príspevky: 270
Založený: Ne Jún 21, 2009 6:16 am
Bydlisko: Malacky

Re: Ako sa stať velmajstrom.

Odoslaťod Chovanec Pi Máj 06, 2011 10:06 am

Stagnácia.

Slovíčko, ktoré často desí hráčov aj trénerov. Hráč trénuje a trénuje a na výsledkoch sa to neprejavuje. Tento jav je veľmi dobre známy nielen zo športu ale aj pri akejkoľvek činnosti ktorej majstrovstvo si vyžaduje dlhší čas. Napríklad keď sa učíme cudzí jazyk a stále sa nám zdá, že aj tak ho nevieme používať.

Tu si treba uvedomiť jednu vec. Stagnácia je normálnou súčasťou učenia. Zlepšovanie sa neprejavuje postupne ale v skokoch z jednej úrovne na druhú, vyššiu úroveň. Medzi týmito skokmi je zase určité obdobie stagnácie. Ale aby mohol tento skok nastať musíme byť trpezlivý a pokračovať v tréningu. Potom nastane skok v našej výkonnosti a po čase príde opäť obdobie ďalšej stagnácie. A tu je pes zakopaný. Obdobie stagnácie prináša pre hráča frustráciu, že sa nezlepšuje. Hráč stráca chuť do tréningu a prestáva trénovať. A potom sa väčšinou výkonnostný skok neprejaví. Prejaví sa len malé zlepšenie a hráč nadobúda mylný dojem, že keď netrénuje má lepšie výsledky. Pokračuje v tom, že netrénuje a pomaly sa začne zhoršovať.

Tento druh stagnácie, po ktorej prichádza výkonnostný skok nazvime pseudostagnácia. Podľa výskumov ľudského mozgu sa v tomto období intenzívne vytvárajú nové neurologické spojenia. Je tu ale potrebný určitý čas, kým sa nové schopnosti stanú súčasťou našej osobnosti a môžeme ich aktívne používať.

Je dôležité, aby sa hráči aj tréneri naučili chápať toto obdobie a boli naň psychologicky pripravení. Koľko môže toto obdobie trvať? Presnú odpoveď nepozná nikto, ale môže to by ť aj niekoľko mesiacov. Závisí od toho na akej úrovni sa hráč nachádza. Napríklad určite je jednoduchšie urobiť skok z 1400 elo bodov na 1600, ako z 2000 na 2200. Teda na začiatku trénovania akejkoľvek zručnosti sa zlepšujeme rýchlo. Po dosiahnutí určitej úrovne je zlepšovanie náročnejšie a zvyčajne pomalšie. Obdobie pseodostagnácie sa predlžuje.

Na rozdiel od pseudostagnácie existuje aj ozajstná stagnácia. Ak sa hráč nevie pohnúť z miesta rok, alebo dlhšie potom treba hľadať príčinu :

1. Hráč málo trénuje
2. Trénuje dosť, ale nie to čo by mal
3. Trénuje dosť aj to čo by mal, ale metóda tréningu je zlá.


Ak sa chceme opäť pohnúť ďalej musíme niečo v tréningu zmeniť. To čo stačilo pre nižšiu úroveň, teraz už stačiť nemusí. Ak sa k zmene neodhodláme, hráč prestane ďalej výkonnostne rásť.
Chovanec
 
Príspevky: 24
Založený: Št Okt 29, 2009 9:13 am

Re: Ako sa stať velmajstrom.

Odoslaťod Chovanec St Máj 25, 2011 11:35 am

Odstraňovanie nedostatkov :

Ak akceptujete svoje chyby bez toho, že zistíte ich pravú príčinu, nikdy sa nebudete zlepšovať.
GM Gregory Kaidanov


Ako si hral? Ale prehliadol som pešiaka, podhodil som figúru, pokazil som to v časovke, taká suchá pozícia – nedalo sa to vyhrať .... Vyzerá to tak, že hráme celkom dobre, ale občas máme smolu. Vypracujeme si pozíciu, ale potom to príde – nečakaná chyba a všetka snaha je preč. Alebo súper je síce slabší, ale všetko mení, vtedy je ťažko vyhrať.

Problém je ale v tom, že obyčajne sa vôbec nejedná o smolu.
Jedna manažérska zásada hovorí : Ak sa niečo stane jeden krát, môže to byť náhoda. Ak sa to isté stane aj druhý krát, stane sa to aj tretí krát atď. Teda ak sa niečo opakuje, tak to vôbec nie je náhoda. Chyba je niekde inde. Kde? V systéme myslenia.

Iná manažérska zásada hovorí : Kto neriadi, je riadený.
Ako to súvisí s chybami v šachu? Táto zásada hovorí, že keď tréner nevytvorí hráčovi správny systém myslenia ako hľadať správny ťah, hráč si ho vytvorí sám. Ako? Väčšinou náhodne. Na základe toho čo počuje, číta, na základe svojich skúseností / často skôr neskúseností /. A potom takýto náhodný systém prináša náhodné výsledky. Raz pracuje veľmi dobre, inokedy zlyháva. Výsledky sú nevyrovnané. Takto začínali pracovať určite mnohí tréneri a ja som dlho tiež nebol výnimkou... a potom je to poznať na hráčoch.

Povedzme si aspoň prvý krok takéhoto systému myslenia / jedna z možných variant /.

Po každom ťahu súpera by si mal hráč položiť tieto otázky :
- vytvoril súper týmto ťahom nejakú hrozbu?
- vytvoril si súper týmto ťahom nejakú slabinu, ktorá by sa dala využiť?


V prvom rade bez ohľadu na to, či súper vytvoril nejakú hrozbu alebo nie by mal hľadať útočný ťah. Ak takýto ťah nie je, mal by sa spýtať, či to nie je len fiktívna hrozba, ktorú môžeme ignorovať. Až ako posledný krok uvažuje o obrannom ťahu.

Takto sa hrá súčasný moderný aktívny šach. Skutočnosť je však taká, že väčšina hráčov pri akejkoľvek hrozbe začne hneď rozmýšľať o obrane. A kroky s protiútokom a ignorovaním hrozby sa preskočia. Bohužiaľ ku svojej škode. Práve takýmito ťahmi často môžeme získať prevahu, alebo dokonca vyhratú pozíciu.

A keďže len vedieť nestačí, je málo tieto zásady hráčovi povedať. Darmo sa niekedy divíme : Veď som mu to povedal sto krát...... Hráč musí tento spôsob myslenia / algoritmus / trénovať. Len tak bude potom mať z neho úžitok. Len potom ho bude vedieť v praxi využiť.

Spôsob tréningu je známy najmenej od čias Botvinnika. Botvinnik radil, že treba hrať tréningové partie v ktorých sa treba zamerať na dodržanie tohto spôsobu myslenia. Výsledok partie nie je podstatný. Preto je vhodné hrať takéto partie aj s počítačom. Najdôležitejšie je, nový spôsob myslenia dostať do krvi. Teda presne dodržať všetky kroky. Spočiatku to bude pre hráčov problém / spomeňme si napríklad na to ako sme sa učili bicyklovať /, ale čím viac tréningu, tým to bude prirodzenejšie a ľahšie. Až potom môžu prísť výsledky / napríklad bicyklovanie aj bez držania riadidiel /.
Chovanec
 
Príspevky: 24
Založený: Št Okt 29, 2009 9:13 am

Re: Ako sa stať velmajstrom.

Odoslaťod Chovanec St Dec 28, 2011 11:29 am

Chytré hlavy a pracanti.

K tomuto príspevku ma inšpiroval Igor Gažík, keď na inom mieste tohto fóra napísal :
... s mladými 8-10 ročnými máme výsledky a ďalej to ide z kopca; čím sú starší tým majú horšie postavenie v svetovom rebríčku....


Vo svojej knihe The Art of Learning opisuje Josh Waitzkin zaujímavý experiment. Josh vie dobre o čom píše. Jeden čas patril medzi najväčšie šachové talenty v Amerike. Niektorí v ňom videli nového majstra sveta. A predsa to dotiahol „len“ na titul medzinárodný majster.

Rozdeľuje deti podľa prístupu k učeniu na dve kategórie :

- chytré hlavy – tí, ktorí sa spoliehajú hlavne na svoju vynaliezavosť
- pracanti – tí, ktorí sa spoliehajú hlavne na svoju pracovitosť

Rozhovormi s deťmi ich najskôr zaradili do jednej z týchto dvoch skupín. Potom začal experiment.
1. Fáza
Deti dostali na riešenie niekoľko ľahkých matematických problémov. Obidve skupiny boli úspešné.
2. Fáza
Deti dostali problémy, ktoré boli príliš ťažké. Bolo jasné, že ich nevyriešia. Schválne boli úlohy nastavené tak, aby neuspeli. Obidve skupiny problémy nevyriešili.
3. Fáza
Deti dostali riešiť opäť ľahké problémy ako vo fáze 1. A výsledok? Pracanti boli oveľa úspešnejší ako chytré hlavy.

Záver :

Experiment potvrdil, že deti, ktoré sa spoliehajú hlavne na svoj talent / chytré hlavy / sú psychicky menej odolnejšie ako deti, ktoré sa spoliehajú hlavne na svoju pracovitosť. Teda chytré hlavy pod tlakom robia oveľa viac chýb ako pracanti a po neúspechu potrebujú dlhší čas aby sa spamätali a opäť mohli dosahovať svoj optimálny výkon.

Samozrejme ideálna kombinácia je pracovitá chytrá hlava. Teda jeden z dôvodov prečo sme úspešní hlavne v mladších kategóriách je :

1. Máme dosť chytrých hláv
2. Máme menej pracantov
3. Máme ešte menej pracovitých chytrých hláv

V mladšom veku sa prejavuje hlavne chytrá hlava – dočasný úspech. Pracovitosť ešte nemala čas priniesť svoje ovocie. Postupom času sa presadzuje stále viac pracovitosť. Ale aj pracovitosť má svoje obmedzenia. Skutočný úspech dosiahnu len pracovité chytré hlavy.

Čo je to pracovitosť? Popredný svetový coach Anthony Robbins hovori :

Ak sa rozhodnete, že sa chcete zmeniť, v prvom rade musíte sa usilovať o zvýšenie svojej úrovne. Najdôležitejšie je zvýšiť nároky sám na seba. Napíšte si všetko, čo už ďalej nie ste ochotný akceptovať, všetko, čo nechcete tolerovať a všetko, o čo sa chcete naďalej usilovať.

Čo si o tom myslí súčasná svetová jednotka Magnus Carlsen?

Koľko času venuješ šachu?
Keď som na turnaji tak všetok čas. 100% sa koncentrujem na hru. Vypínam televízor, telefón a pre nikoho nie som dostupný. Keď som doma a nemám tréningové sústredenie a pred sebou turnaj, nezaoberám sa šachom.
Vôbec?
Vôbec.

Ako často sa asi Magnus šachom nezaoberá vôbec môžeme vidieť z inej odpovede.

Hra ktorého hráča sa ti páči?
Pozrel som si veľa tisíc partií. Od každého sa dá niečo naučiť. Jedného konkrétneho nemám.

Celý rozhovor v ruštine nájdete na :
http://www.chesspro.ru/_events/2011/atarov18_tal.html
Chovanec
 
Príspevky: 24
Založený: Št Okt 29, 2009 9:13 am

Re: Ako sa stať velmajstrom.

Odoslaťod Chovanec Št Dec 29, 2011 10:28 am

Chytré hlavy a pracanti – 2

V prvej časti som spomínal Anthony Robbinsa a jeho výrok ... v prvom rade musíte sa usilovať o zvýšenie svojej úrovne...
A výrok Carlsena : Pozrel som si veľa tisíc partií.

Hovorí aj o tom ako si ich pozerá.
... Môže sa to zdať zvláštne, ale mne prináša veľa úžitku obyčajné prehrávanie si partií. Neanalyzujem, nezapínam si šachový motor, len si prehrávam jednu partiu za druhou, pozerám nové myšlienky, ako kto hrá ...

Je zaujímavé, že v celom rozhovore Carlsen ani raz nehovorí o nejakej tvrdej práci. Vlastne stále spomína, že šach ho baví a prináša mu potešenie.

To je tá nová úroveň. To je ten nový postoj. To čo by väčšina nazvala tvrdým tréningom, tvrdou prácou, Magnus používa termíny ako baví ma to.

Teraz trochu špekulácie.

Ak si pod pojmom veľa tisíc partií predstavíme počet 10 000 a prehratie jednej partie trvá priemerne 5 minút, potom Magnus strávil len pozeraním partií viac ako 800 hodín.

Tá nová úroveň a nový postoj platí samozrejme pre každého, kto chce niečo dosiahnuť. Nie len pre hráčov. Platí aj na nás trénerov. Koľko času venujeme príprave tréningov a aký máme k tomu postoj? Hovoríme o tvrdej práci, veľkých obetiach alebo sa pri tom bavíme a teší nás to?

Veď najlepší príklad je osobný príklad. A obete prinášať donekonečna je veľmi ťažké. Ale to je už námet na iný článok : Ako by mal vyzerať profesionálny tréning.
Chovanec
 
Príspevky: 24
Založený: Št Okt 29, 2009 9:13 am

Chytré hlavy a pracanti. 1

Odoslaťod Igorg Pi Dec 30, 2011 10:27 pm

S výkladom výsledkov experimentu nesúhlasím a iste sa mnohí pripoja. Josh Waitzkin sa trochu pomýlil, nedokázal, že chytré hlavy sú labilnejšie, ale že nie sú tak pracovité ako pracanti. Lenivci jedni, nechcelo sa im riešiť nudné príklady! V šachu ak pracant dokáže viac pracovať a prinútiť sa, tak je psychicky odolnejší voči tréningu ako chytrá hlava. Iné je však psychická odolnosť pri partii. Tu existujú typy bojovníkov bez ohľadu z ktorého tábora sú. Iste i sám si hral partiu s pracantom – teoretikom, ktorý po tvojej novinke sa už psychicky nespamätal. Typický príklad chytrej hlavy by mohol byť Jerguš. Zahraj mu v prvom ťahu h4, či sa psychicky položí?

Väčšina svetovej špičky sú chytré hlavy + pracanti ale ešte skôr fanatici. Baví ich šach, radi hrajú a vyhrávajú (nakoniec i Carlsen sa o tom zmieňuje v rozhovore).

Podľa Kasparova je talent i to, že niekto vie tvrdo pracovať. Zrejme má pravdu, bez tvrdej práce už dnes niet výsledku. Je príliš veľa „chytrých hláv.“

Píšem však výlučne z dôvodu, že nesúhlasím s jednoduchým - nemáme chytré hlavy pracantov. To by pre nás znamenalo, že niet sa prečo snažiť, veď všetky naše chytré hlavy sú de facto lenivci... A čo tí, čo by i pracovali len nevedia ako? A na MS ich bolo dosť. Pracujú a výsledok nikde! Bežný tréner im vtĺka do hlavy stále to isté, najlepšie to čo on sám pozná a hrá. Nové sa mu učiť nechce. Obzvlášť to vidno v otvoreniach, ktoré hrávajú spoločné. Máme tiež veľkú skupinu bežných trénerov – lektorov. Tí odprednášajú čo majú nacvičené a výsledok ich nezaujíma, hodiny sú splnené. Nemáme prakticky „zodpovědných vedoucích“ - osoby zodpovedné za výsledky hráča. Môže to byť samotný hráč, rodič, ale najlepšie osobný tréner. Ten má právomoci rozhodnúť o tréningu a tiež kto ho bude viesť. Ten kontroluje hráča, pozná jeho psychiku, dozerá na výsledky práce prizvaných trénerov. A nech sa potom sám zodpovedá za výsledky!

Na horšie výsledky starších sa musíme pozerať z pohľadu šachového hnutia. Iste máme obmedzené možnosti, ale treba sa aspoň snažiť naplno využiť to na čo máme. Jednou možnosťou je napríklad podpora kvality tréningu, výuka trénerov atď. Nemyslím tým výuku „bežnými“ lektormi a trénermi. Na druhej strane účasť na prednáškach špičkových trénerov Dvoreckého a Kislova hovorí jasnou rečou.

Mám obavu, že dnes je hlavná otázka či sa chce niekto skutočne zlepšovať, či už ako hráč alebo tréner!

Trochu si ma predbehol pracantami 2 a už čiastočne odpovedal.
Igorg
 
Príspevky: 194
Založený: Ne Aug 08, 2010 9:59 pm

Re: Ako sa stať velmajstrom.

Odoslaťod Jozef Rachela So Dec 31, 2011 10:48 am

Veľmi osožné príspevky pánov Gažíka a Chovanca. Určite sa z nich dá vybrať mnoho dobrých myšlienok...
Čítal som aj ja na nss rozhovor s momentálnou svetovou jedničkou a medzi riadkami aj riadkami postrehol zopár tiež zaujímavých myšlienok, a z úst toho najpovolanejšieho. Potvrdilo sa mi to, čo tiež preferujem pri práci s mládežou, a to je ako základ, tzv.ruská, alebo sovietska šachová škola, z ktorej vychádzal aj on, založená na poctivej a“ tvrdej práci“ mladých adeptov šachovej hry. Samozrejme pod pojmom tvrdá práca sa nemôže chápať fyzická práca, ako taká, ale mnoho hodín strávených nad a pri šachovnici, spojených so štúdiom , úvahami a hraním. Ako túto „tvrdú prácu“ u detí dosiahnúť? To je úloha pre trénerov, slabších aj pokročilejších. A úloha aj pre rodičov. Vedieť naučiť deti šachy milovať a z toho vyplývajúce ďaľšie kroky. Aby deti nebrali šachy ako svoju povinnosť, ale ako svoje ozajstné hobby. Aby deti ledva čakali, kedy môžu ísť súťažiť a hrať aj proti iným. Toto je asi najdôležitejší, prvý krok úspešnej práce trénera a spolupracujúcich rodičov. Aká je však naša, slovenská, skutočnosť? Každý nech si urobí svoj úsudok.
Ako ďalší krok by mal byť skutočný poctivý prístup k štúdiu a zdokonalovaniu techniky, taktiky a stratégie šachovej hry. Nezaoberať sa povrchnými záležitosťami, chytračením, rýchlym dosahovaním len dobrých výsledkov. Hlavný dôraz klásť na strednú hru a koncovky. Konkrétne varianty otvorení začať riešiť „až po“ dosiahnutí úrovne ratingu cca 1800 – 1900. Aká je skutočnosť u nás? Každý nech si urobí svoje vlastné závery.
Úloha rodičov? Aj ja som rodič. Aj starý rodič. Nechcem sa nikoho dotknúť a nechcem aby rodičia čítajúci tieto riadky sa urazili ak si dovolím im poradiť. A mnoho rodičov to aj tak chápe a aj sa tak správa. Podľa môjho názoru, rodičia, ak nie sú zároveň aj šachovými trénermi, by sa mali hlavne starať o dosiahnutie „kroku č.1“ a o to, čo robí ich dieťa vo volnom čase a podporovať svoje deti v tom, čo deti robia ako svoje hobby, a správne ich v tom usmerňovať. Nepokladám rodičov detí za ich hlavných sponzorov. To čo robia, robia v prospech s v o j i c h detí, nie cudzích a aspon ja to tak chápem, že to je rodičovská povinnosť. Ano, mohli by túto povinnosť vyvíjať aj v inom smere, nie len v tzv. podpore šachu. Je to len a len v ich rukách. Nechajme odbornú prácu na odborníkov. Dôverujme im. Aká je skutočnosť u nás? Každý nech si odpovie sám.
Veľmi prezieravo poukázal pán Gažík na tú skutočnosť, že v práci s mládežou držíme krok so svetom zhruba tak do kategórie 10 - 12 rokov, potom začíname zaostávať a pozerať už len na chrbát tým vyspelejším. V čom to spočíva? Myslím, že je na to odpoveď. Nemožno ju, ani sa nedá vyjadriť takto na fóre. Bude predmetom riešenia na seminároch pre trénerov a na reprezentačných sústredeniach mládeže. Či, a koľkí, sa budú na nich zúčastňovať, je na každom z Vás.
Jozef Rachela
 
Príspevky: 377
Založený: Po Feb 23, 2009 9:49 am

Re: Ako sa stať velmajstrom.

Odoslaťod Igor Gazik So Dec 31, 2011 8:00 pm

Je Silvester a čas na optimistické bilancovanie. Realizmus si nechajme radšej na budúci rok.

V čom spočívajú úspechy našich mladých do 12 rokov? Nazvime úspešných tých, ktorí dosiahli nejakú medailu MS,ME, MEU a stačí i rapid. Čo vidíme, čo je ich spoločným znakom oproti menej úspešným?

1. Mladí majú istý talent a istú pracovitosť.
2. Podpora rodičov.
3. Trénerská príprava zabezpečená externe alebo rodičmi. Vo väčšine prípadov podporená nejakou formou i neúnavnou a nezištnou prácou Peťa Palečka.
4. Praktická príprava formou turnajov. Osobitne GPX bol štartovací seriál takmer pre každého z nich. Nárast počtu ďalších turnajov.
5. Mediálna pozornosť. O šachu sa začalo hovoriť, istým spôsobom je podporovaný a uznávaný napr. granty Stredoeurópskej nadácie, Jenewein chess match, tlačové konferencie SŠZ, Šach na školách, Kasparov na Slovensku,a nakoniec i funkčné fórum...

Súhlasím so všetkými, ktorí majú výhrady a tvrdia, že všetkých 5 podmienok sa dalo poskytnúť lepšie. Je však objektívny fakt, doložený medailami, že v kategóriách do 12 rokov vieme poskytnúť podmienky na svetovej úrovni.

Veselý Silvester a optimistický realizmus v novom roku želá IG
Igor Gazik
 
Príspevky: 39
Založený: St Jún 17, 2009 8:32 pm

Re: Ako sa stať velmajstrom.

Odoslaťod saat So Jan 07, 2012 12:53 pm

Obrázok používateľa
saat
 
Príspevky: 2281
Založený: Št Júl 02, 2009 4:39 am
Bydlisko: Žilina, Juraj Pecháč

PredchádzajúcaĎalšia

Naspäť na Deti a mládež

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 6 hostí.

cron