Slovenský šachový časopis

Ako sa zlepšovať v šachu, metodiky, literatúra, softvér, ...

Re: Slovenský šachový časopis

Odoslaťod daniel64 Pi Máj 19, 2017 7:13 pm

Uz som sa na to pytal aj ja - cislo 15 ST je v skutocnosti dvojcislo 15/16...
Zdraví IS
daniel64
 
Príspevky: 89
Založený: Ne Jún 21, 2009 8:50 pm

Re: Slovenský šachový časopis

Odoslaťod LuboChess Pi Máj 19, 2017 8:10 pm

Áno dík - medzitým už i prišlo opravené dvojčíslo.
Obrázok používateľa
LuboChess
 
Príspevky: 3606
Založený: Pi Feb 01, 2008 9:11 pm
Bydlisko: Bratislava/Poprad

Re: Slovenský šachový časopis

Odoslaťod LuboChess St Máj 31, 2017 5:01 pm

Vrátim sa z predošlej strany k "informátorovskej novinke" Igora Gažíka v Alechinke (7. ...Jd7) proti poľskej GM WGM Monike Soćko.

Áno v klasickej regulárnej ľudskej partii (aspoň zaznamenanej) je to novinka

ak prevetráme nielen Chess Informant vrátane ich Paramount Database, ale Chessbase - Mega database 2017 vrátane updatov (do 31), Corr database 2015, či ich live databáse,

konkurenčný ChessOk/Convekta a ich najnovší Chessassistant s aktualizovanou Huge database + Corr database, s prihliadnutím i na TWIC, ChessMix, ICCF databázy,

t.j. seriózne zaznamenané partie v praktickom a korešpondenčnom šachu (bavíme sa o 6-8 miliónoch partií)

avšak po prevetraní ďalších Super/Giga databáz (vrátane serverovských či počítačových partií), kde už hovoríme minimálne o číslach v 30 - 40 miliónoch partií

Tak takýto sled ťahov vrátane Igorovho 7...Jd7 zahrali 27. 8. 2001 v počítačovom turnaji enginy Mad 0.0.5 - Mustang (v 8 ťahu Mad už zahral rošádu 0-0 namiesto 8. Jc3 ako poľská veľmajsterka,

biely podobne ako Soćko vyhral), v rovnakej pozícii len s prehodením ťahov (Jd7 už bolo v 5 ťahu) sa stretli i ľudia ešte pred Igorom v serverovskej partii, štandardným tempom na FICS freechess.org

31. 12. 2012 vystupujúci pod nickmi TopHat - rjsekhar, v 8 ťahu pokračoval biely Jh4 - tu triumfoval oproti predošlým 2 príkladom čierny.

Kto by sa pohral možno by našiel i ďalšie.

Predpokladám však, že keď to Igor postavil netušil, že má minimálne 2 predchodcoch :mrgreen: , ale keďže to bolo v serióznej na FIDE ratingovanej partii zoči voči súperovi na doske môžeme Igorovi priznať premiéru za novinku :mrgreen:
Obrázok používateľa
LuboChess
 
Príspevky: 3606
Založený: Pi Feb 01, 2008 9:11 pm
Bydlisko: Bratislava/Poprad

Re: Slovenský šachový časopis

Odoslaťod LuboChess So Jún 03, 2017 10:58 pm

V sobotňajšom vydaní denníka SME (3. 6. 2017, str. 20-21 - ako príloha víkend Téma str. 4-5) vyšli z dielne redaktorky Ely Rybárovej

2 tématické články o šachu - prvý so slovenskou jednotkou Jankom Markošom, druhý - historický o Ignazovi Kolischovi.

Okrem printovej verzii samozrejme i v elektronickej verzii v SME Plus.

Pre tých čo nemajú predplatné konto skopírujem oba články (osobitne).
Obrázok používateľa
LuboChess
 
Príspevky: 3606
Založený: Pi Feb 01, 2008 9:11 pm
Bydlisko: Bratislava/Poprad

Re: Slovenský šachový časopis

Odoslaťod LuboChess So Jún 03, 2017 11:22 pm

Slovenská šachová jednotka: Príprava na súpera je ako špionážna hra
Technológie pomáhajú odhaliť slabiny šachových rivalov. No s počítačom už nesúperí nik, hovorí najlepší šachista na Slovensku Ján Markoš.
2. jún 2017 o 18:33  Ela Rybárová

Pred tridsiatimi - štyridsiatimi rokmi Rusi ovládali šachové poznanie, dnes internet sprístupnil šach všetkým a exploduje v Indii aj Turecku, hovorí šachista JÁN MARKOŠ, ktorý je desať rokov na čele slovenského šachového rebríčka.
[b][b][/b][/b]

V čom je iný dnešný šach oproti tomu pred tridsiatimi rokmi?
V prvom rade doň rozhodujúcim spôsobom vstúpili informačné technológie – nielen počítače, ale aj analytické programy, databázy a internet. Pred tridsiatimi rokmi hralo šach menej ľudí, viac museli myslieť vlastnou hlavou a zároveň nemali toľko informácií o súperoch. Šachy sú dnes masovejšie, lebo je oveľa jednoduchšie ich hrať.
Je síce menej ľudí po kluboch, ale oveľa viac na internete. Každý si môže cez internet zahrať desať partií s niekým z druhého konca sveta, len tak pre radosť. Profesionálny šach sa zmenil v tom, že často treba riešiť niečo s počítačom: čo si o ktorých pozíciách myslí, či zbierať informácie na súpera, čo je trochu špionážna hra. V databázach sú prístupné milióny partií, dá sa vyhľadať, čo kde konkrétny súper hral, ako hral, a analytický nástroj objektívne ukáže, či hrá dobre, alebo zle. Dnes aj program, ktorý sa dá poslať e-mailom, hrá lepšie ako ktokoľvek na svete.

Čo všetko viete z týchto informácií vydedukovať o svojom súperovi?

Dokážem napríklad zistiť, ako hráva so silnými a ako so slabými hráčmi. Pomocou analytických nástrojov aj z vlastnej skúsenosti zistím, aký druh chýb najčastejšie robí, ako využíva čas. Je to podobné ako to, čo robí marketingový priemysel svojim zákazníkom.
Telefonický operátor vie zistiť o zákazníkovi, koľko volá, ako volá, kedy volá, na čo míňa peniaze a na základe toho mu pripraviť ponuku alebo cielenú reklamu. Šachisti si to robia navzájom: vedia o súperovi zistiť, kedy hrá, ako hrá, prečo hrá, s kým hrá a na základe toho sa naňho pripraviť.

Zistíte niečo aj o charaktere súpera?
Nie. Dá sa však zistiť, či je lenivý. Napríklad, ak má vysoké percento remíz, až tak mu neprekáža, ak partia netrvá dlho a nesnaží sa veľmi vyhrať. Ale či je človek odvážny, alebo charakterný, sa zistiť nedá. Dokonca sa nekryjú šachové vlastnosti s tými ľudskými. Niekto, kto je veľmi odvážny za šachovnicou, môže byť v živote veľmi bojazlivý a naopak.
Na akých súperov je najťažšie sa pripraviť?
Na tých najlepších. Majú spoločný znak v tom, že sú veľmi bojovní.
Snažia sa vždy ísť nad svoj limit, bývajú veľmi usilovní, pri partii tlačia súpera k múru. Pripravuje sa na nich ťažko, pretože dokážu omnoho lepšie klamať telom. Podobne ako dobrý huslista vie zahrať omnoho viac skladieb ako ten zlý, aj dobrí šachisti majú sedem-osem polôh, v ktorých sú výborní. Vyberú si jednu, no súper musí poznať všetkých osem, ak chce vyhrať.

Kým pred tridsiatimi rokmi boli skvelí šachisti hlavne Rusi a občania bývalého Sovietskeho zväzu, dnes sú fantastickí Indovia, Číňania, druhý hráč sveta je Filipínec, prvý je Nór.

Stretávate sa na turnajoch aj s neférovými praktikami typu klopkanie perom?
Nie, to sa vôbec nerobí. Všimol som si priamu úmeru, že čím ľudia hrajú lepšie šach, tým sú menej malicherní. Aj keď majster sveta prehrá, je obvykle schopný porozprávať sa so súperom, hľadať, čo mohol spraviť lepšie, zachovať si tvár. Keď prehrá niekto v štvrtej lige v Michalovciach alebo v Plaveckom Štvrtku, občas sa to skončí tak, že je nazlostený a buchne dvermi. Vrcholoví šachisti rátajú s tým, že sa im niekedy niečo nepodarí a obvykle sú veľmi veľkorysí. Šach nie je ako futbal alebo hokej, nie je až tak možné faulovať.
Existuje nejaká výnimka?
Áno, počítačová asistencia. Keďže počítače sú o toľko lepšie ako ľudia, stačí šachistovi dať si do ucha vysielačku a poslať niekoho do hotela. Ten vidí, čo je na šachovnici – dnes už sú šachovnice také, že z nich rovno ide výstup online – a šepká mu do ucha.
Rozhodcovia si to nevšimnú?
Takmer sa to nedá všimnúť. Niektorí šachisti mali takúto pomôcku v topánke, kam im vyťukávali rady morzeovkou, niekto ju mal schovanú na záchode. No ide o veľmi ojedinelé prípady. Obvykle sa na ne prichádza na základe množstva nepriamych dôkazov. Človek hrá omnoho lepšie, ako by mal, a hrá neľudsky.
Čo znamená hrať neľudsky?
Predstavte si, že basketbalista ide sám na kôš. Ľudský spôsob je, že pribehne pod kôš a tam loptu vyhodí. Robot môže vyhodnotiť, že aby ho nikto nedobehol, je bezpečnejšie vystreliť z polovice ihriska a trafiť priamo do koša. Počítač to vie spočítať. No človek by to nikdy urobiť nemohol. Dá sa to zistiť aj na základe rytmu ťahov: človek, ktorému niekto diktuje, potrebuje obvykle nejaký čas na veľmi ťažké aj veľmi ľahké ťahy.
Normálne šachisti veľmi ľahké ťahy robia takmer hneď a na veľmi ťažké potrebujú veľa času. Keď niekto robí rovnomerné ťahy ako stroj, vidieť, že niečo nie je v poriadku. Podozrivé je aj to, ak si vyberá cestu, pri ktorej je riziko chyby také veľké, že by si ju človek nevybral. Takéto neférové praktiky sú však veľmi ojedinelé a skôr to skúšajú amatéri.

Dostanú potom dištanc podobne ako v iných športoch?
Stalo sa, že jeden francúzsky veľmajster dostal dvoj- alebo trojročný zákaz, ale odvolal sa na civilnom súde. Súd ešte stále prebieha. Keďže ide o nepriame dôkazy, je ťažké ho formálne odsúdiť. No vlastne stačí tá potupa, že si k tomu šachistovi nikto nesadne k stolu, že ho nepozvú na zaujímavé turnaje.
Počas turnaja sú teda neférové praktiky ojedinelé, no ani pred alebo po turnaji nejaké znervózňovanie slabších súperov neexistuje?
Nemyslím si. Šach nie je poker, kde toľko závisí od psychiky. V pokri má význam robiť ramená a hovoriť súperovi, že má nanič karty. V šachu sú všetky informácie prístupné z oboch strán. Navyše je to veľmi pomalá hra, takže keď niekoho vyľakáte, do minúty sa upokojí a zas hrá dobre.

Kto sú dnes profesionálni šachisti, z akých sú oblastí?
Zväčša sú to muži vo veku dvadsať až štyridsať rokov, obvykle hovoria svetovými jazykmi, normálne sa obliekajú. Nie je to spolok Majstrov N, šialených deduškov, vyzerajú úplne normálne. Sú stále z väčšieho množstva krajín. Kým pred tridsiatimi rokmi boli skvelí šachisti hlavne Rusi a občania bývalého Sovietskeho zväzu, dnes sú fantastickí Indovia, Číňania, druhý hráč sveta je Filipínec, prvý je Nór. Šachová scéna sa veľmi internacionalizuje.
Je to vďaka internetu?
Áno, je to pre prístupnosť informácií. Dnes sa človek môže z pohodlia obývačky alebo detskej izby dostať k obrovskému množstvu zaujímavých informácií vrátane skype tréningov s najlepšími trénermi sveta. Pred tridsiatimi-štyridsiatimi rokmi Rusi ovládali šachové poznanie – mali svoje kartotéky a školy. Dnes to už neexistuje.

Je zaujímavé, že šachistom sa nepodarilo vstúpiť do reklamného sveta. Šach má, samozrejme, aj negatívne konotácie – kockované košele, matfyzáci, ale aj pozitívne – premýšľanie dopredu, práca s rizikom.

Učili ste sa hrať šach ako dieťa. Je to jednoduchšie, ako sa učiť v dospelosti?
Nie je to jednoduchšie, len máte náskok, ktorý sa ťažko dobieha. Keď má človek štyridsať a rozhodne sa, že bude šachovým veľmajstrom a bude sa tým živiť, už sa to asi nestane. Šachová sila nezávisí až tak od konkrétnych vedomých informácií, ale od množstva podvedomých procesov. Keď sa šachista venuje desať až pätnásť rokov šachu, pri pohľade na šachovnicu jeho hlava začne automaticky analyzovať situáciu – ide to bez úsilia. Dospelý síce chápe prirodzenejšie zložitejšie koncepty, no ten náskok už nedobehne. Je minimum ľudí, ktorí začali hrať až v dospelosti a stali sa naozaj dobrými hráčmi.
Sú šachisti vždy dobrí v matematike alebo exaktných vedách?
Nie nutne. Väčšinou sú exaktnejšie zameraní, ale poznám aj profesionálneho šachistu, ktorý bol zároveň futbalovým brankárom Nórska, či šachistu – opilca, v podstate bezdomovca. Nemyslím si, že šachisti sú typovo jednotnejší ako povedzme novinári.
Existuje prirodzený talent na šach?
Vždy som prekvapený, keď za mnou ľudia prídu s tým, že „si fantastický šachista, to musíš mať úžasnú hlavu“. No keď sa dozvedia, že sa to aj študuje, sú v šoku. Majú pocit, že sa niekto narodí s harddiskom na šach. V skutočnosti je to namáhavé remeslo ako ktorékoľvek iné. Limitom majstrovstva je desaťtisíc hodín – to platí nielen v šachu, ale aj v iných oblastiach života. Ak sa mu venujete povedzme päť hodín denne, je to dvetisíc dní, asi päť-šesť rokov.

Majú dnešné deti záujem o šach? Veľa ľudí zo športu sa sťažuje, že deti oň nemajú záujem, len sedia doma a hrajú počítačové hry.
V šachu je to podobne ako pri iných športoch, ale len na Slovensku. Inde vo svete šachu internet pomáha. Niektoré krajiny šachovo úplne explodujú – Turecko, India či Filipíny. Na Slovensku je šach priškrtený až stagnujúci. Hlavný problém podľa mňa je, že neexistujú ľudia, ktorí sú ochotní robiť krúžky. Za socializmu bolo veľa dôchodcov a ľudí, ktorí radi budovali komunitný svet, aj v malých dedinkách. Dnes mám pocit, že sa o kluby a krúžky často starajú tí istí ľudia, ako keď som pred dvadsiatimi rokmi začínal. Je málo tých, ktorí by boli ochotní vytvárať šachové podhubie a je ťažké ich nájsť.
Sú aj nejaké pozitívne príklady?
Napríklad v Bratislave Miro Roháček – má šachový klub a každé leto šachový kemp, kde má osemdesiat detí a ďalšie musí odmietať. Lebo urobí tričká, sprievodné aktivity a deti sa bijú o to, aby tam smeli ísť. Nemyslím si, že sú dnešné deti apatické. Počítačové hry a poker možno odoberajú nejaké deti, ktoré by inak šli na šach. No najdôležitejšie je podporovať ľudí, ktorí sú ochotní niečo pre deti urobiť.
Dá sa u nás šachom uživiť?
To závisí od toho, aké má človek nároky. Slovensko malo dlho výhodu, že malo relatívne nízke náklady na život. V deväťdesiatych rokoch aj nie veľmi dobrí šachisti dokázali veľmi dobre prežiť. No dnes sa už vyrovnávame zvyšku Európy. Na Slovensku sa živí šachom možno desať ľudí. Život šachového profesionála spočíva hlavne v tom, že hrá ako nájomný hráč za rozličné kluby po Európe. Pomáha im podobne ako Messi pomáha Barcelone. Platy však, samozrejme, nie sú také, ako má Messi. Je zaujímavé, že šachistom sa nepodarilo vstúpiť do reklamného sveta, na rozdiel od iných športovcov, ktorým to pokrýva časť príjmu. Šach má, samozrejme, aj negatívne konotácie – kockované košele, matfyzáci, ale aj pozitívne – premýšľanie dopredu, práca s rizikom. V zahraničí to funguje, svetových hráčov si adoptujú niektoré typy firiem, napríklad investičné spoločnosti.
Ste šachová jednotka na Slovensku, aj keď nehráte pravidelne. Čo to znamená?
Znamená to, že slovenský šach na tom nie je veľmi dobre. Desať rokov fungujem iba jednou nohou vo svete šachu. Bol som štyri roky v civilnom zamestnaní, teraz som sa k šachu trochu vrátil, lebo mám deti a chcem s nimi byť doma. Keďže som napriek tomu šachovou jednotkou, znamená to, že sa vývoj trochu zastavil.
Ako často hráte?
Asi dvadsaťpäť významných súťažných partií ročne, čo je asi tretina limitu ambiciózneho šachového profesionála.
Čo by ste ešte v šachu chceli dosiahnuť?
V decembri som napísal knižku, potrebujem ju preložiť do angličtiny, do konca júna mám termín. Baví ma o šachu hovoriť, písať a tlmočiť, čo je na ňom pekné. Samotné hranie je fajn, ale viem, že už v prvej svetovej desiatke nebudem.

Pred 21 rokmi počítač porazil Kasparova. Dnes už šachisti nechcú hrať s počítačmi?
Ani Usain Bolt nebehá závod s Ferrari. Je to zbytočné. Keď prehral Kasparov, prehral na to, že je človek. V najlepších momentoch bol lepší ako počítač, ale, žiaľ, mal aj zlé momenty a tie sa sčítali. Počítač nechybuje. Dnes je to vopred prehratý boj. Umelá inteligencia ukrajuje postupne z rôznych ľudských oblastí – šach padol pred pätnástimi rokmi, teraz padlo go, čo je omnoho intuitívnejšia a menej exaktná hra ako šach. Počítače už v USA vedia lepšie robiť niektoré právnické zmluvy ako ľudia. Uvidíme, kam to povedie. Šachy už sú za touto hranicou.
Napriek tomu je ešte pre šachistov príťažlivé ďalej hrať?
Áno, to je zaujímavé a dáva to nádej, že sa nestaneme zbytočnými. Hraním šachu neplníme žiadnu spoločenskú potrebu. Keby od šachu záviselo niečo závažné ako zdravie populácie alebo produkcia potravín, tak túto úlohu prenecháme strojom, ktoré hrajú šach lepšie ako my. Ale keďže ide najmä o zábavu, stále sa mu môžu s pokojným svedomím a radosťou venovať aj ľudia.

[b]Ján Markoš (31)
[/b]Šachový veľmajster, ktorý je desať rokov šachovou jednotkou na Slovensku. Vyštudoval filozofiu a evanjelickú teológiu v Prahe. Bol majstrom Európy juniorov do 16 rokov, dvojnásobným majstrom Slovenska, reprezentoval Slovensko na piatich šachových olympiádach. O šachu napísal knihu Pod hladinou a desiatky článkov, trénuje deti i dospelých. Vo svojom mimošachovom živote spoluzakladal Sokratov inštitút a portál http://www.ciernalabut.sk, vedie kurzy o kritickom myslení, venuje sa i publicistike. S manželkou a dvoma deťmi žije v Bratislave.


Čítajte viac: https://plus.sme.sk/c/20547793/slovensk ... z4iyqgWKQE
Obrázok používateľa
LuboChess
 
Príspevky: 3606
Založený: Pi Feb 01, 2008 9:11 pm
Bydlisko: Bratislava/Poprad

Re: Slovenský šachový časopis

Odoslaťod LuboChess So Jún 03, 2017 11:26 pm

Bratislavčan, čo pokoril šachový svet, radil Rothschildovcom
Ignác Kolisch porážal najlepších šachistov svojich čias. Jeho obchodnícky talent si cenili aj slávni bankári.
2. jún 2017 o 18:30  Ela Rybárová

Prihlásil sa na poslednú chvíľu len na naliehanie organizátorov. Rodák z Bratislavy, vtedy Pressburgu, však presvedčivo vyhral turnaj v Paríži a získal neoficiálny titul najlepšieho aktívneho šachistu sveta.
Štvrtého júna pred 150 rokmi sa začal medzinárodný šachový turnaj v rámci Svetovej výstavy v Paríži, na ktorom Ignác Kolisch grandiózne zavŕšil svoju krátku osemročnú kariéru v kráľovskom športe.
Hoci už roky nežil na území Slovenska, reprezentoval Pressburg a porazil tých najlepších vrátane neskoršieho prvého oficiálneho majstra sveta v šachu, pražského rodáka Wilhelma Steinitza.

Prvú cenu – vzácnu vázu zo sèvreského porcelánu v hodnote štyritisíc frankov a prémiu päťsto frankov mu odovzdával sám francúzsky cisár Napoleon III. V tom čase tridsaťročný Kolisch však túžil po inej odmene, ktorú mu neprinieslo ani toto veľké víťazstvo. Zahrať si s nikdy neporazeným mladým Američanom Paulom Morphym, ktorý jeho výzvy vytrvalo odmietal.
Vydymil“ silného súpera
Kolisch sa narodil v roku 1837 v nemajetnej židovskej rodine. Veľa cestoval, v čom mu pomáhala znalosť mnohých jazykov. Okrem nemčiny a jidiš ovládal aj taliančinu, angličtinu, maďarčinu, francúzštinu či ruštinu.
Začínal ako obchodník s ošípanými v Taliansku. Podľa jeho životopisca Fabrizia Zavatarelliho predával slaninu a bravčovú masť najmä do Francúzska. Príležitostnou hrou šachu si v tom čase zlepšoval príjem.

Kolischovu hru označovali za vzrušujúcu: riskoval, využíval nápadité ťahy a málokedy urobil chybu. (zdroj: Wikipedia)
Legendárny šachista Morphy bol dôvodom, prečo sa Kolisch ako 22-ročný presťahoval do francúzskej metropoly.
„Hneď po príchode som nestrácal ani minútu a šiel som do Café de la Régence, kde hrávali parížski šachoví amatéri. No, beda! Slávny Američan, jedinečný Paul Morphy už opustil Paríž.“
Kolisch sa teda rozhodol, že vyzve najlepšieho hráča v Paríži Daniela Harrwitza, jedného z najsilnejších šachistov na svete.
Bleskovú prehru proti nováčikovi znášal Harrwitz veľmi zle. Kolisch neskôr vtipkoval v ruskom mesačníku Šachmatnyj listok: „Po štyroch tvrdých hrách, z ktorých môj rival vyhral jednu, ja dve a jedna sa skončila remízou, pán Harrwitz odišiel do Anglicka, aby sa zotavil z choroby. Počasie v hmlistom Anglicku je zrejme mimoriadne dobré pre šachistov.“
Šachová legenda Adolf Anderssen povedal, že Kolisch Harrwitza „vydymil“ z tejto kaviarne. Nebola to len metafora. Kolisch bol krátkozraký, býval sklonený nad šachovnicou a dym z jeho cigary šiel súperom do tváre, píše v Kolischovej biografii Ignaz Kolisch – The Life and Chess Career Fabrizio Zavatarelli.


Toto víťazstvo prinieslo Kolischovi slávu a označenie za „novú hviezdu šachového sveta“ v anglickom týždenníku The Era. V tom čase už mal za sebou výhry nad najlepšími šachistami v Terste a vo Viedni a po Paríži pokoril tých najlepších aj v Londýne a Petrohrade.
Tiger, čo skočí na krk
Jeho hru označovali za vzrušujúcu: riskoval, využíval nápadité ťahy a málokedy urobil chybu. Súperi sa však niekedy sťažovali, že zdržiava a hrá pomaly. Na legendárnom parížskom turnaji nechal podľa dobovej tlače svojho životného rivala Steinitza „usedieť“ k smrti.
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
Steinitza však súčasníci považovali za nudnejšieho hráča. „Slávny šachista Johannes Zuckertort ich hru charakterizoval nasledovne: „Kolisch je ako tiger, ktorý skočí po vašom krku, zatiaľ čo Steinitz je vreckár, ktorý vám ukradne pešiaka a nechá si ho,“ vysvetľuje kontrast medzi rivalmi bratislavský podnikateľ Tomáš Stern, ktorý pripravuje publikáciu o židovských osobnostiach v slovenských dejinách.
Významný slovenský dejateľ Štefan Krčméry označil Kolischa v Prvej slovenskej knihe šachovej za prvého veľkého šachového majstra, ktorého Slovensko dalo svetu. No zároveň skonštatoval, že po turnaji v Paríži „akoby slávou zasýtený nehľadal viac úspechov v šachu“.

Hra o tisíc libier
Drobný a štíhly Kolisch bol šarmantným a zábavným spoločníkom s vzácnym darom matematického nadania. To mu pomohlo nielen vystúpiť na vrchol šachového sveta, ale aj získať vplyvných priateľov a dosiahnuť mimoriadne úspechy vo finančníctve.
Podľa publikácie The Oxford Companion to Chess radil už ako dvadsiatnik v Paríži Alphonsovi Rotschildovi, guvernérovi banky Banque de France. Jeho finančné poradenstvo si cenil aj advokát a neskorší francúzsky prezident Jules Grévy. Okrem toho sa Kolisch úspešne presadil ako maklér na parížskej burze.
Keď sa vrátil do Viedne, osud ho nasmeroval na stretnutie s jedným z najbohatších ľudí tých čias, bankárom Albertom von Rotschild – bratom Alphonsa. Bol jedným z troch hráčov, s ktorými hral Kolisch simultánne v šachovej partii so zaviazanými očami.
Podľa dobovej anekdoty práve Albert von Rotschild vycítil Kolischov podnikateľský talent a aby podporil rozbeh jeho finančnej kariéry, ponúkol mu hrať o tisíc britských libier. „V prepočte na dnešnú menu, to je asi stotisíc eur. Vtedy to bolo viac ako dvojročný príjem anglického štátneho úradníka,“ vysvetľuje Stern.
Kolisch vyhral a vďaka štedrej podpore bankárskej rodiny rozbehol finančné aktivity, ktoré mu priniesli rozprávkové bohatstvo. V Paríži založil burzový a zmenárenský podnik Mesager de Paris, vo Viedni peňažný ústav Börsen-Sindikats-Kasse.


„Požičiaval na úver dokonca aj španielskej kráľovskej rodine. Okrem toho bol spolumajiteľom stavebnej spoločnosti pre severné Uhorsko, ktorá realizovala významné infraštruktúrne stavby, prevažne na území dnešného Slovenska,“ hovorí Stern.
Jediné, čo mu nevyšlo
Sláva Kolischovi pomohla aj k šľachtickému titulu. Titul barón získal začiatkom osemdesiatych rokov 19. storočia od sasko-meiningenského kniežaťa Juraja II.
Potom už hrával len málokedy, ale pomáhal pri organizácii šachových turnajov, ktoré aj štedro finančne podporoval.
V roku 1884 zariskoval a založil denník Wiener Allgemeine Zeitung, v ktorom publikoval svoje fejtóny. No toto podnikanie bolo jediné, v ktorom sa Kolischovi nedarilo. O štyri roky noviny musel predať s vysokou stratou takmer pol milióna guldenov.
Kolisch umrel po dlhej chorobe v roku 1889. Jeho životný rival Steinitz v tom istom roku už druhýkrát získal titul oficiálneho majstra sveta v šachu.

Tento text ste mohli čítať vďaka tomu, že platíte za obsah. Vážime si to.


Zdroj: https://plus.sme.sk/c/20547894/bratisla ... z4iys4JRXt



Obrázok používateľa
LuboChess
 
Príspevky: 3606
Založený: Pi Feb 01, 2008 9:11 pm
Bydlisko: Bratislava/Poprad

Re: Slovenský šachový časopis

Odoslaťod LuboChess Ne Jún 04, 2017 12:00 am

Čo ma pozitívne u autorky o barónovi Kolischovi prekvapilo, že pracovala s najnovšou (a najkomplexnejšou) biografiou o Kolischovi od Fabrizia Zavaterelliho.

Ignaz Kolisch. The Life and Chess Career, McFarland, 2015
(ako knižná novinka bola avizovaná i na tomto fóre)

viewtopic.php?f=22&t=156&p=34427&hilit=Kolisch#p34427

http://www.mcfarlandbooks.com/book-2.ph ... 864-9690-7

U nás (rozumej ČSSR) vyšlo od Jana Kalendovského v brožúre v rámci veľtržného turnaja v Brne: Dobrodružství Ignáce Kolische Životní dráha a vybrané partie prvního slovenského velmistra šachu 1837-1889, Brno, 1987, teda ak nerátame časopisecké články (ak ma pamäť neklame napr. Jozef Soršák v Slovenskom šachu).

A čiastkové práce od Nemca Bachmanna v rámci Bilder aus der Schachgeschichte, 1921, Maďara F. Móra: A sakk-báró (reprint 2003), či Švéda S. Jonassona:

Ignaz von Kolisch, schackmästre och mecenat
, Štokholm, 1968 (tá obsahuje okrem biografie vo švédčine i 60 jeho partii - len na porovnanie Zavatarelli zozbieral 324 partii, časť z nich nie je ani v Chessbase Mega databáze nejakých 143 partií, Mega nemá najmä hendikepované a simultánkové, či priateľské partie.

Práve od Švéda Jonassona však ako referenčný zdroj čerpá i britská šachová encyklopédia od Davida Hoopera a Kena Whylda: The Oxford Companion to chess, 1992, 1996, keďže v tom čase Zavaterelli ešte nevyšiel. Z tejto encyklopédie okrem Zavaterelliho čerpala i autorka v článku pre SME.
Obrázok používateľa
LuboChess
 
Príspevky: 3606
Založený: Pi Feb 01, 2008 9:11 pm
Bydlisko: Bratislava/Poprad

Re: Slovenský šachový časopis

Odoslaťod LuboChess Ut Júl 11, 2017 2:21 pm

Kým v predošlom Šachovom Informátori (Chess informant 131) česť Slovákov zachraňoval v partiovom (novinkovom) výberi Igor Gažík (v partii s GM Monika Soćko) v najnovšom letnom CI 132

sa Slováci pochlapili, premiéru si zažil Igorov syn Viktor Gažík (s českým GM Š. Žilkom, Lesnica, 2017 v komentári srbský GM Boško Abramović) aj keď len zatiaľ ako fragment k Ci 132/10 v anglickej A20 z partie Bu Xiangzhi - B. Lalith, Chengdu, 2017

Ak to pôjde ďalej Viktor rýchlo doženie Igorovu "informátorskú" 12-tku.

Naopak už celé partie zažil ukrajinsko-slovenský súboj v sicílskej Najdorfovi (B90) pri skóre 1:1

v 132/90 z ME v Minsku 2017 GM Andrej Volokitin - GM Marián Jurčík 1:0 (komentár srbský GM Dejan Pikula), pre Mariána 4 partia (po výberu s Fabiánom Caruanom, Viktorom Erdosom, Dariuszom Swierczom)
v 132/91 zo záverečného trojkola extraligy SR 2017 v Modre (Košice - Slovan) GM Yuri Vovk - GM Ľubomír Ftáčnik 0:1 (komentár srbským IM Goran Arsović)

takmer miniatúra (ak prijmeme definíciu podľa niektorých šachových teoretikov do 25 ťahov, súper sa vzdal v 26 ťahu, ale samozrejme už sa mohol i v 25)

https://chess-db.com/public/game.jsp?id ... 6224.29604

A ešte v sekcii kompozičného šachu - v štúdiách 6 cena M. Hlinku (spolu s Čechom Poláškom) pri Troitzkého 150 jubilejného turnaja
Obrázok používateľa
LuboChess
 
Príspevky: 3606
Založený: Pi Feb 01, 2008 9:11 pm
Bydlisko: Bratislava/Poprad

Re: Slovenský šachový časopis

Odoslaťod LuboChess Št Júl 13, 2017 10:48 am

Pre "šachové tréningy" (Juraja Drusku)

Kombinácia v Chess Informant 132 zaradená medzi kombinačné úlohy z ME 2017 v Minsku (pozícia Pavel Ponkratov - Juraj Druska od 19 ťahu)

skopíruj FEN notáciu do Chessbase/Fritza a nájdi riešenie (skontroluj nižšie)

r2r4/pp2qpk1/n1p1R1pp/3p4/2PP1N2/1R1Q1P2/P1P3PP/6K1 b - - 0 19



Výsledok úlohy z CI

{Diagram [#]} 19. Rxe6 $1 fxe6 20. Qxg6+ Kh8 21. Nxe6 Rf8 (21... Rd6 $2 22.
Qxh6+ Kg8 23. f4 {1 : 0 Ponkratov,Pavel 2590 - Druska,Juraj 2430}) 22. Qxh6+
Qh7 23. Qxh7+ Kxh7 24. Nxf8+ Rxf8 25. Rxb7+ Kg6 26. c3 $5 $16 *


alebo (bez komentovanej varianty) - priebeh partie na

http://www.chessgames.com/perl/chessgame?gid=1877709
Obrázok používateľa
LuboChess
 
Príspevky: 3606
Založený: Pi Feb 01, 2008 9:11 pm
Bydlisko: Bratislava/Poprad

Re: Slovenský šachový časopis

Odoslaťod LuboChess Po Júl 17, 2017 12:29 pm

Vrátim sa ešte k ukrajinsko-slovenskému súboju v bitke o nové možnosti variant Najdorfa

v prípade Jurija Vovka s Ľ. Ftáčnikom to bola síce humanoidná novinka 14. axb4 (dovtedy Se3),
https://www.chessbomb.com/arena/2017-sl ... ik_Lubomir

Inak v počítačovom turnaji CCRL biely zahral 14.axb4 už v roku 2013 v súboji enginov Gaviota 0.86 - Toga II 3.0

avšak na to tom partia nestroskotala (chyba bieleho prišla až 22. Vd1), v súboji compov skončila partia remízov.

Novinka ďalšieho ukrajinského veľmajstra v B90 Andreja Volokitina s našim Mariánom Jurčíkom prišla už v 11 ťahu Se3 (namiesto f5)

Marián zvolil za čierneho 11...Vxc3 (zaujímavé, že o 4 dni na to rovnako na ME v Minsku armenský GM Hovhannes Gabužjan "plagiátoval" Volokitina avšak kolega z ukrajinskej repre GM Alexander Areščenko

sa nenechal vyviesť, možno to mali Ukrajinci rozanalyzované a namiesto Mariánovho ťahu Vxc3 zahral Se7 - z hľadiska ľudských i počítačových ťahov sú to ťahy viacmenej rovnocenné, v oboch prípadoch ide o rovnú pozíciu,

Marián asi hral "prirodzene citovo ako sa v takýchto pozíciách typicky obetuje veža za jazdca + znehodnotenie pešcovej štruktúry, Se7 zas malo asi výhodu, že pravdepodobne Areščenko vyviedol Gabužjana z konceptu a na rozdiel od Mariána partiu za čierneho vyhral.

O prehre Mariána však nerozhodol ťah 11...Vxc3, to bol veľmi dobe zahraný ťah, chyba nastala až 17 ťahu čierneho podozrivým ťahom Sc5, či už predtým v 16 ťahu radšej Sb4 než exd4 alebo už v 15 ťahu dobratie pešiaka namiesto dxe5, lepšie bolo dobrať jazdcom Jxe5.

https://www.chessbomb.com/arena/2017-18 ... cik_Marian

A na porovananie Gabužjanov plagiát Volokitina, kým ho Areščenko nevytrestal.

https://www.chessbomb.com/arena/2017-18 ... _Alexander


Práve v poslednom Šachovom týdenniku David Navara píše o svojej chybnej analýze so Svetuškinom (v španielskej ťah Jh5), na ktoré už predtým upozornil v korešpondenčnej rubrike CC GM Jirka Dufek v Československom šachu.

David napísal "lide čtete"
, veru a keby David pozeral nielen Československý šach, ale i GM Jevgenija Soloženkina (ruskú Играем защиту Морфи в Испанской партии http://shop.chessok.ru/index.php?productID=1601
alebo anglickú verziu The Spanish Main Road A Black Repertoire, Chess Stars, 2016

tak tam to upozornenie na Jh5 mal :D

Preto sa pridávam k Davidovi "Lide čtete"
Obrázok používateľa
LuboChess
 
Príspevky: 3606
Založený: Pi Feb 01, 2008 9:11 pm
Bydlisko: Bratislava/Poprad

Predchádzajúca

Naspäť na Tréning

Kto je prítomný

Používatelia prezerajúci si toto fórum: Žiadny registrovaný používateľ a 1 hosť.